Vážení prítomní!
Domnievam sa, že v súčasnej dobe by samotný Komenský mal problém prihovoriť sa učiteľom.
Iste, netreba pred žiakmi a ich rodičmi tajiť, že je mnoho toho, s čím sme nespokojní. No hlavne by mali vidieť, že svoju prácu vykonávame s láskou a zaujatím. Komenský by nechcel, aby naša nespokojnosť najviac postihla tých, ktorí sú nám zverení - deti a žiakov - práve v deň, kedy nám chcú poďakovať. V súvislosti s nespokojnosťou učiteľskej verejnosti najviac sa hovorí o kreditovom systéme. Hoci návrh zákona má 80 strán. Hoci nie sú v ňom všetky špecializované činnosti ani kategórie pedagogických zamestnancov. Vzniká dojem, ako keby učiteľom išlo iba o finančnú stránku. Určite nás trápi, že skončí kreditový systém a kreditom s "neobmedzenou" platnosťou platnosť predsa po niekoľkých rokoch skončí. No na druhej strane - ruku na srdce, koľko škôl a zamestnancov si počínalo tak, aby kreditový systém fungoval ako to bolo myslené - podľa potrieb školy a zriaďovateľa? Hľadať cestičky ako využiť systém a potom nariekať, keď má byť systém pozmenený - to je také "ľudské". V novom systéme by mala byť povinnosť za dva roky absolvovať aktualizačné vzdelávanie v rozsahu najmenej 20 hodín za dva školské roky a jeho poskytovateľom je škola alebo školské zariadenie. To by znamenalo, že dôjde k zúročeniu poznatkov získaných v kreditovom systéme. Za profesijný rozvoj by sa podľa návrhu zákona mal uznávať príplatok. Z našej práce vieme, že pozornosť sa meria v minútach a disciplína v hodinách, nezdolnosť je možné merať jedine v rokoch. Sme toho jasným dôkazom - roky reformujeme, inovujeme, každý rok prináša množstvo zmien a pridáva nekonečné povinnosti...
Pred 368 rokmi bol Komenský pozvaný, aby reformoval školu v malej obci. Tam vzniklo dielo Škola hrou. Je to dielo spracované scénicky, divadelne, ktoré nabáda a vedie žiakov k aktívnej a živej činnosti. V súčasnosti je často nesprávne chápané ako učenie hrovou metódou. No pri učení by nemalo ísť o oddych a zábavu. Je to náročná práca. Učenie by podľa Komenského malo prinášať potešenie, vzdelávanie by malo byť pútavé, príťažlivé. Zaujať žiakov považoval za cieľ aj za cestu. Dnešné ponímanie reformy školstva v zmysle absolútneho zjednodušovania a nízkeho až žiadneho zaťažovania pre dobro detí je od toho, ako Komenský ponímal vzdelávanie, veľmi vzdialené. A to nás v čase, keď nás svet túži "uzabávať" do nemoty, trápi viac. Komenského učenie ešte v mnohých ohľadoch nebolo prekonané. Mnohé ešte nebolo dosiahnuté, hoci to nie je nedosiahnuteľné. Je pre nás večnou výzvou. Žil v časoch, ktoré boli ešte pohnutejšie ako tie, ktoré žijeme my. Neistota, nesloboda, vysťahovalectvo ho posilnili. Nedostáva sa nám všetko, čo by sme chceli a v takej podobe, v akej by sme to chceli. Najvyššie kvality človeka pochádzajú z mierneho nedostatku.
"Keď chceme byť múdri a s nami celý svet, učme ľudí. Učiť nie, aby sme učili, ale aby vedeli. Vedieť nie, aby vedeli, ale aby položili ruku k činu." /Komenský/ Iba položiť ruku k činu - bez vyzvania, z vlastnej vôle, bez ohľadu na to, či ma niekto vidí - iba to prináša vzlet. Ďakujem za ruky priložené k čistiacim prostriedkom a upratovacím pomôckam. Bez poriadku v prostredí by sme žiaden vzlet nemali. Ďakujem za ruky priložené k nožíkom, škrabkám, vareškám a čudám dnešnej gastronómie. S prázdnym žalúdkom by sme žiaden vzlet nemali. Ďakujem za ruky priložené k tlačidlám kotolní, za ruky zvierajúce náradie od výmyslu sveta. Bez tepla a fungujúceho vybavenia by sme žiaden vzlet nemali. Ďakujem za ruky priložené k neustálemu motivovaniu a k posilňovaní túžby po poznať svet v jeho nekonečnej šírke, poznať jeho divy a rozmanité spôsoby života.
Najspravodlivejšie by kredity priznali žiaci, samozrejme po istej životnej skúsenosti. Spomenuli by si, koľkokrát a v akých situáciách im to, čo dostali v škole pomohlo a umožnilo priložiť ruku k činu. Trpezlivosť učiteľa, rodiča, vedúceho zamestnanca a každého človeka, ktorý sa dostáva do kontaktu s deťmi, ale aj s dospelými, je jeho najvyššou cnosťou, lebo je najviac skúšaná. "Každý deň sa nás deti stovkami rôznych spôsobov pýtajú: Vidíš ma, počuješ ma, záleží ti na mne? Ich správanie je často len odrazom našich odpovedí."
/L.R. Knost/
Želám každému silu prekonať náročné okamihy, možnosť zažiť úsmevné a sviatočné chvíle, žiakov, ktorí túžia priložiť ruku k činu, rodičov, ktorí chcú spolupracovať, spolupracovníkov, ktorí dokážu obohacovať.
1. septembra uplynie 60 rokov od chvíle, kedy sa začalo vyučovať v našej škole. Želám každému vzlet z toho, že priloží ruku k činu, aby sme si toto významné výročie dôstojne pripomenuli.
Okrem Jána Amosa Komenského ma k napísaniu týchto riadkov inšpiroval Amor Towles a jeho kniha Gentleman v Moskve. Hneď po nej budem čítať Pravidlá zdvorilosti od toho istého autora. Budem pri tom myslieť pri každej z 352 stránok - hoci viem, že je to čistá utópia - na to, koľko problémov by sme nemali, keby takéto pravidlá ľudia rešpektovali. Bez vyzvania, z vlastnej vôle, bez ohľadu na to, či ma niekto vidí...
/SI/