Rodičia sú bezpochyby prvými učiteľmi svojich detí. Matkina bezpodmienečná láska je pre náš život nevyhnutnosťou. Je potrebné doplniť ju otcovským pohľadom na svet - logickým, stanovujúcim pravidlá so spravodlivou prísnosťou. Ešte neskôr učiteľským vtiahnutím do väčšej a širšej komunity, v ktorej spoznávame pestrosť sveta, dozvedáme sa viac o sebe, o tom ako nás vidia iní, ako vieme s nimi žiť v spoločnom priestore a spolupracovať.
Všetci - rodičia, učitelia a žiaci sme sa stali kolegami. Priniesla to situácia, akú nikto neočakával. Ukázala nám, že všetci sme si rovní. Rovní v tom, že sa potrebujeme prispôsobiť doteraz nepoznanému. Učiť sa jeden od druhého viac ako doteraz. Moji rodičia, keď som bola žiačka, do školy chodili. Spolu na rodičovské združenie, inokedy každý sám. O obsahu niektorých schôdzok s mojimi učiteľmi som sa nedozvedela. Nikdy. Ostalo to medzi dospelými. Prijala som to vtedy a považujem to za správne dodnes. Dospelí - rodičia a učitelia sú (majú sa usilovať byť) dvomi stranami tej istej mince. Ňou platíme vstup našich detí do sveta dospelých. Neberme jej lesk a cveng urýchlenými závermi, netrpezlivosťou, nervozitou. Veď ako sa cíti detská duša, keď rodičia sa neúctivo vyjadrujú o škole, učitelia o rodinách. A to bez toho, aby sa dôvernejšie poznali. Kde sú vyššie hodnoty - pokojnosť, rozvaha, čistota myslenia a konania. Je mi úzko, keď vidím komentáre pod každým príspevkom, ktoré sú často bezobsažné a podobajú sa ako vajce vajcu. Je mi ľúto času premárneného komentovaním namiesto zmysluplnej činnosti. Stalo sa nepísaným pravidlom v prvom rade sa posťažovať, nachádzať nedostatky. No viac pomáha realisticko-optimistický prístup. Vďaka takému prekonali ľudia obrovské prekážky.
Ďakujem všetkým kolegom, ktorí 10. marca odišli z pracoviska s pomôckami a odhodlaním, aby splnili veľmi široko zadanú úlohu - zabezpečia samoštúdium žiakov podľa možností a podmienok formou elektronickej komunikácie. Čas pripraviť sa sme nemali. Dúfali sme, že po piatich dňoch sa vrátime k prezenčnej forme vyučovania. Dnes nevieme, dokedy zotrváme v terajšej dištančnej forme. Je náročná po každej stránke. Netušíme, ako budeme hodnotiť. Boríme sa s technickými prekážkami. Ďakujem všetkým rodičom, ktorí pomohli a pomáhajú. Tým, že poradili, tým že sa vo zvýšenej miere venujú svojim deťom. Ďakujem všetkým našim žiakom, ktorí aktívne pristupujú k učeniu. Žijeme v dobe, ktorá vyžaduje učiť sa po celý život. Nedá sa pred tým ukryť, nedá sa to bojkotovať. Niektorí to iste vyskúšajú, no nie je to dôstojný život, stále pred niečím unikať. Využite príležitosť prevziať od svojich rodičov a učiteľov mincu vašej budúcej prosperity, šťastného a zmysluplného života. Pretože rýchlo sa blíži čas, kedy bude vašou úlohou posunúť ju ďalšej generácii a byť hrdí na seba aj na tých, ktorí ju preberú. Dobrý rodič, dobrý učiteľ a dobrý žiak - to sú tí, čo sa nevzdávajú, skúšajú veci znova aj inak, hodnotia až po precvičení, chyby využijú na učenie - to je silná a pevná trojica. Dnes je náš deň, milí zamestnanci školy, milí rodičia a milí žiaci. Táto životná skúsenosť nám dáva možnosť urobiť veľký krok vpred. Pretože náročné situácie preveria charaktery, no zároveň ich budujú. Mnoho síl a zdravia!
I. Straková