Posledné hodiny chémie v 7.A a 7.D sme sa cítili ako naozajstní vedci. Tému tepelné zmeny pri chemickej reakcii sme si prakticky overili pokusmi pri rozpúšťaní sódy a sódy bikarbóny. Pomocou senzorov na teplo sme zistili, že počas prípravy roztoku sódy teplota mierne stúpala. Naopak pri príprave roztoku sódy bikarbóny teplota klesala. Teplotné zmeny sme podrobne zaznamenávali do tabuľky, z ktorej sme na nasledujúcej hodine vytvorili graf závislosti teploty od času v programe excel. Graf sme si vytlačili a vlepili do protokolu z praktickej aktivity. Z našich pozorovaní sme vypracovali záver a určili, ktorý dej bol exotermický resp. endotermický.
O týždeň sme zasa zisťovali ako ovplyvňuje množstvo reaktantov a teplota reakčnej zmesi rýchlosť reakcie sódy bikarbóny a octu. Pred samotným skúmaním sme si v skupinách stanovili hypotézu a zapísali ju do záznamu. Samostatne sme si nachystali pomôcky, odvážili dané množstvá sódy bikarbóny, odmerali daný objem octu. Keďže vznikal plynný produkt, bolo potrebné ho zachytávať. Na to nám poslúžili balóny, do ktorým sme pomocou lievika vytvoreného z papiera nasypali sódu bikarbónu. To bolo z celej práce asi najťažšie. Prvá reakcia vyšla podľa očakávaní (teda stanovenej hypotézy 😊), rýchlejšie prebiehala tá reakcia, kde bolo viac gramov sódy bikarbóny. Vplyv teploty sme overovali tak, že jednu banku s naliatym octom a prichystaným tuhým reaktantom v balóniku sme zahrievali v horúcej vode a ďalšiu chladili v ľadovom kúpeli. Kontrolná reakcia prebiehala za bežnej teploty v triede. Aj tu sa potvrdila naša hypotéza, že najrýchlejšie bude prebiehať reakcia, kde bola teplota najvyššia a najpomalšia tá v ľadovom kúpeli. Z aktivity sme vytvorili záznam a po uprataní pomôcok sme diskutovali o našich zisteniach.
7.A, 7.D + CE

